Určite sa každý z nás už stretol s informáciami z rôznych médií o výhodnosti domovej kotolne a výbornej cene tepla z týchto zariadení. Preto chcem v nasledujúcich riadkoch upozorniť na niektoré z nich.
- je dosť rozšírené tvrdenie, že odpojenie sa od centrálneho zásobovania teplom automaticky zníži spotrebu tepla na vykurovanie. Vybudovaním vlastnej kotolne sa tepelnotechnické vlastnosti objektu nezmenia. Hydraulické pomery objektu zostávajú tiež rovnaké. Ak sa zníži spotreba tepla na vykurovanie, tak len znížením vnútornej teploty v objekte.
- správcovia, ktorí vybudovali vlastnú kotolňu, veľmi radi zabúdajú započítať do nákladov na teplo investíciu do vybudovania vlastného tepelného zdroja a réžiu, ktorá vyplýva z prevádzkovania takéhoto zariadenia. Obyvatelia sú potom veľmi milo prekvapení, ako sa im znížili mesačné zálohové platby za teplo na vykurovanie, ale neuvedomujú si, že začali platiť väčšie mesačné zálohy vo fonde opráv!
- 108% – 110% (1,08 – 1,10) účinnosti kondenzačných kotlov. Bohužiaľ som sa stretol s týmito údajmi aj v katalógoch renomovaných firiem. Je potrebné si ujasniť pojmy: Účinnosť zariadenia je definovaná ako pomer medzi vyrobenou energiou a dodanou energiou do zariadenia, to znamená, že to nemôže byť číslo väčšie ako 1 alebo 100%. Prečo sa potom uvádzajú hodnoty vyššie ako 1? Odpoveď je vo fyzike. Zemný plyn má dve hodnoty tepla tzv. výhrevnosť a spalné teplo. Výhrevnosť zemného plynu je 9,514 kWh/m3 (0,03425 GJ/m3), čo je cca o 10,9% nižšia hodnota ako u spalného tepla. Kondenzačné kotly dokážu využívať spalné teplo zemného plynu. Preto ak niekto chce použiť čísla nad 100%, musí použiť výraz napr. normovaný stupeň využitia alebo využiteľnosť paliva ale nie účinnosť. Maximálna účinnosť kondenzačného kotla prepočítaná cez spalné teplo je 97,5% alebo maximálny stupeň využitia prepočítaný cez výhrevnosť je 108,4%. Ak niekto vypočíta cenu tepla cez stupeň využitia 108,4% a spalné teplo 10,554 kWh/m3, tak ušetrí vo variabilnej zložke ceny tepla ďalších 0,0057 €/kWh (1,587 €/GJ) čo nie je možné fyzikálne dosiahnuť!
- ak vlastná kotolňa, tak najskôr treba realizovať úsporné opatrenia (hydraulicky vyregulovať systém s inštaláciou termoregulačných ventilov, zatepliť objekt, vymeniť okná a dvere). Ak sa tieto opatrenia budú realizovať až po vybudovaní kotolne, automaticky bude kotolňa predimenzovaná. Realizovaním úsporných opatrení sa dá ušetriť cca 20 až 50% na spotrebe tepla za vykurovanie. Každý musí uznať, že je rozdiel investovať do 150 kW inštalovaného výkonu alebo do 210 kW inštalovaného výkonu zariadenia. Investor „zabije jednou ranou dve muchy“ – ušetrí na spotrebe tepla na vykurovanie a na investícii do svojho zariadenia.
- otázna je často sľubovaná návratnosť investície do troch rokov. Jednoduchá návratnosť investície sa vypočíta ako pomer medzi investíciou a úsporou vyjadrenou v eurách (korunách). Netreba si však mýliť splatenie úveru s jednoduchou návratnosťou! Splatením úveru na domovú kotolňu sa splácanie nekončí. Po dobe životnosti kotlov je potrebné opäť investovať do rekonštrukcie kotolne. V cene tepla z centrálneho zdroja je to vyjadrené vo fixnej zložke vo forme odpisov.
- stretol som sa aj s tvrdením, že do opatrení na znižovanie spotreby tepla na vykurovanie sa neoplatí investovať, pretože sa automaticky zvýši cena tepla.
Uvediem príklad (údaje sú na priemerný byt s priemernou spotrebou – vychádzajú z analýz SIEA):
Byt v bytovom dome má spotrebu tepla na vykurovanie 31,5 GJ (8 750 kWh).
Náklady na byt sú 999 €/rok (30 094 Sk/rok),
t.j. 22,20 €/GJ (668,76 Sk/GJ) resp. 14,27 €/m2 za rok (430 Sk/m2 za rok)
z toho náklady na vykurovanie sú: 699,3 €/rok (21 066 Sk/rok).
Realizovaním racionalizačných opatrení sa zníži spotreba tepla za byt na 22 GJ (6 125 kWh).
Potom náklady na byt sú 877,6 €/rok (26 439 Sk/rok)
t.j. 24,69 €/GJ (743,71 Sk/GJ) resp. 12,54 €/m2 za rok (378 Sk/m2 za rok),
z toho náklady na vykurovanie sú: 543,1 €/rok (16 362 Sk/rok).
Úspora je 9,5 GJ (2 639 kWh), t.j.156,2 €/rok (4 704 Sk/rok).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že jednotková cena za teplo síce narástla o 10%, ale celoročné náklady za teplo klesli o 22,3%. Preto je potrebné, aby sme používali nielen jednotkovú cenu za teplo vyjadrenú v nákladoch za dodanú energiu, t.j. €/GJ, resp. €/kWh (v starých jednotkách Sk/GJ), ale aj celoročné náklady za teplo vyjadrené v nákladoch na vykurovanú plochu, t.j. €/m2 za rok (Sk/m2 za rok) .
Záverom môžem konštatovať, že výstavba domových plynových kotolní v súčasnosti s perspektívou do budúcnosti z pohľadu cenotvorby, životného prostredia a bezpečnosti zásobovania energiami nie je prínosom či už pre jednotlivca tak aj pre celú spoločnosť – je potrebné si ju poriadne premyslieť a pri rozhodovaní zobrať do úvahy argumenty z čo najkomplexnejšieho pohľadu na problematiku.
Ing. Miroslav Žilinský
Slovenská inovačná a energetická agentúra